Spravodlivé a nespravodlivé referendum

Tento článok ukazuje nespravodlivosť súčasných podmienok referenda na dvoch konkrétnych príkladoch a porovnáva súčasné podmienky referenda s podmienkami referenda, ktoré navrhuje petícia za spravodlivé referendum http://www.spravodlivereferendum.sk

Prvý príklad je referendum o neprivatizovaní strategických podnikov z r. 1998. Toto referendum nebolo platné len preto, že sa ho nezúčastnilo viac ako 50% voličov, napriek tomu, že viac ako 90% zo zúčastnených hlasovalo za to, aby strategické podniky neboli sprivatizované.

Účasť bola „iba“ 44% možno aj preto, že vtedajší mediálne najfrekventovanejší politický líder so svojou koalíciou aktívne odhováral ľudí od účasti v tomto referende. Keďže podľa všetkých vtedajších prieskumov drvivá väčšina ľudia bola proti privatizácii strategických podnikov, robili to pravdepodobne preto, aby s pomocou kvóra účasti zmarili platnosť tohto referenda, pretože boli za privatizáciu týchto strategických podnikov. Pomocou nízkej účasti chceli pravdepodobne docieliť neplatnosť tohoto referenda a teda presadiť svoj záujem sprivatizovať strategické podniky na úkor záujmu drvivej väčšiny občanov neprivatizovať tieto podniky. Ako argumenty prečo by sa ľudia na tomto referende nemali zúčastniť použili:

* Diskreditáciu navrhovateľov petície - že nie sú dôveryhodní a nemyslia to s občanmi dobre.
* Že aktuálna legislatíva dostatočne chráni tieto podniky pred privatizáciou.
* Že referendum je zbytočné, pretože nikto predsa nechce privatizovať strategické podniky slovami svojho lídra: „Kopete do otvorených dverí, my sme proti privatizácii strategických podnikov.“
* Že ich politická strana pracuje už aj tak na návrhu ústavného zákona o neprivatizovaní strategických podnikov, ktorý by ešte účinnejšie chránil tieto podniky a že tento zákon, príjme hneď po voľbách, ak získajú moc. Správa SITA: http://mesto.sk/prispevky_velke/kosicky/zakononeprivatizov904302631.phtml
* ...

Tieto argumenty boli médiami v predreferendovej kampani mnohokrát opakované. Argumenty druhej strany o potrebe účasti občanov v referende sa však v médiách prakticky nevyskytovali. Možno aj preto občania považovali toto referendum za zbytočné a zúčastnilo sa ho „iba“ 44,25% voličov napriek tomu, že sa konalo v ten istý deň ako parlamentné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 84,24% voličov.

V týchto voľbách táto strana naozaj získala moc a jej líder sa stal premiérom. Ústavný zákon o neprivatizovaní strategických podnikov však napriek tomu prijatý nebol, aj keď koalícia mala vtedy ústavnú väčšinu. Neskôr boli preto tieto strategické podniky sprivatizované a to dokonca počas vlády tej istej strany a premiérovania tohto istého politického lídra.

Ak by vtedy boli platné podmienky spravodlivého referenda, teda nebola by potrebná žiadna minimálna účasť v referende pre jeho platnosť (ako vo voľbách), tak by toto referendum bolo platné. Občania by si svoj názor a svoje záujmy mohli obhájiť aj napriek takýmto ziskuchtivým a mocichtivým politikom.


Ako druhý príklad uvediem Referendum2009(http://www.referendum2009.sk), ktoré sa bude konať 18. 9. 2010. Opäť sa opakuje situácia, že podľa všetkých prieskumov drvivá väčšina občanov súhlasí s mnohými z položených otázok, ako napr. s obmedzením poslaneckej imunity, znížením počtu poslancov, zrušením koncesionárskych poplatkov a pod. Politici však s danými zmenami pravdepodobne nesúhlasia, keďže však nemajú žiadne argumenty, ktorými by mohli ovplyvniť názor väčšiny občanov v týchto otázkach, tak sa aspoň snažia zabrániť občanom realizovať ich ústavou garantovanú štátnu moc priamo. Snažia sa teda odradiť ľudí od účasti v referende a to najmä týmito argumentami a spôsobmi:

* Prezident a iní prominentní politici nechceli spojiť referendum s voľbami a preto nielenže prostredníctvom médií vyjadrovali svoj nesúhlas s konaním referenda počas volieb, ale aj konali kroky proti konaniu referenda počas volieb. Keďže termín vyhlásenia referenda je závislý najmä na prezidentovi a dátumu odovzdania podpisových hárkov, referendum sa nakoniec nekonalo počas parlamentných volieb a nebude sa konať ani počas komunálnych volieb. Bude sa konať medzi nimi aj napriek tomu, že časový odstup medzi nimi je iba zopár mesiacov. Týmto svojim konaním títo politici sťažili občanom možnosť realizovať svoju ústavou garantovanú štátnu moc priamo.
* Prezident a iní prominentní politici, politológovia a právnici sa navyše pri rôznych príležitostiach vyjadrili, že výsledok referenda nie je pre parlament záväzný. Médiá opäť tomuto názoru vytvorili široký priestor. Argumenty o záväznosti referenda (http://www.spravodlivereferendum.sk/plugins/editors/fckeditor/editor/fckeditor.html?InstanceName=text&Toolbar=Advanced#zavazne) však z médií prakticky nezaznievajú. Tu je o tom diskusia: http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/54/su-platne-vysledky-referenda-pre-nr-sr-zavazne
* Premiérka a iní prominentní politici a novinári držiaci vo svojich rukách politickú a mediálnu moc sa navyše vyjadrili o zbytočnosti referenda s argumentom, že jeho tézy sú vraj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Mlčia však o tom, že viaceré z nich, ako napr. otázka zníženia počtu poslancov v programovom vyhlásení nie je. Politici ani médiá navyše nespomínajú ani to, že programové vyhlásenie vlády nie je záväzným dokumentom. Že ho teda vláda nemusí zrealizovať a že ho väčšinou ani nezrealizuje. A to ani v prípade, ak zostane celé volebné obdobie pri moci. A keďže súčasná vládna koalícia je zložená zo štyroch (až šiestich) strán a navyše má iba malú väčšinu v parlamente, má teda iba malú šancu vládnuť celé volebné obdobie a teda splniť všetky body ich programového vyhlásenia. O tom však médiá nehovoria.
* Politici a médiá navyše znechucujú ľudí od účasti v referende poukazovaním nielen na údajnú zbytočnosť referenda, ale aj na jeho údajne vysokú cenu. Teda poukazovaním na údajne plytvanie verejnými financiami týmto referendom. Tým pravdepodobne chcú tiež občanov znechutiť a odradiť ich od účasti na tomto referende. Náklady na referendum však nijako nezávisia od účasti, alebo neúčasti voličov. Ani médiá a ani politici ale nepovedia, že náklady na referendum závisia iba od politikov. Títo, ak by zmenili zákony tak, aby sa referendum mohlo konať v deň volieb v jednej volebnej miestnosti a ak by spojili toto referendum s najbližšími voľbami, teda ak by politici konali tú prácu, za ktorú sú občanmi platení a nielen intrigovali proti záujmom občanom, tak by cena aj tohto referenda mohla byť niekoľkonásobne nižšia.
* Viacerí politici a médiá navyše spochybňujú zmysluplnosť referenda aj svojimi odhadmi o nízkej účasti občanov v referende. Teda, že referendum nebude platné a teda, že nemá žiaden zmysel sa referenda zúčastniť. Nepovedia však, že ak naozaj referendum nebude neplatné, tak to bude iba na základe podmienky nadpolovičnej účasti v referende pre jeho platnosť, ktorú stanovili oni sami, politici, a ktorú môžu kedykoľvek zmeniť, alebo zrušiť. Teda že o prípadnú neplatnosť referenda zapríčinia opäť iba oni, politici.

Médiá aj v tejto predreferendovej kampani tieto argumenty politikov opakujú mnohokrát s cieľom pravdepodobne odrádiť ľudí od účasti v referende. Možno aj preto sa referenda nakoniec naozaj nezúčastní nadpolovičný počet zapísaných voličov a politici a médiá budú môcť aj toto referendum vyhlásiť za neplatné a naďalej praktizovať svoju ničím neobmedzenú moc aj napriek väčšinového názoru občanov.

Ak by však podmienky referenda boli zmenené podľa požiadaviek petície za spravodlivé referendum, tak by bolo nielen toto, aj všetky ostatné referendá platné. Potom by si občania svoj názor a svoje záujmy mohli obhájiť priamo a jednoducho aj napriek takýmto mocichtivým politikom a médiám. Mohli by im zabrániť presadiť si ich záujmy na úkor záujmov väčšiny občanov a tieto ich snahy prípadne aj adekvátnym spôsobom potrestať, napríklad ich odvolaním.


Zdroj:
http://www.spravodlivereferendum.sk/dovody-a-argumenty.html