Keď príde reč na Grécko, všetci sú už otrávení zo zavádzajúcich európskych politikov, ktorí dokonca priznávajú otvorenú lož, a tiež unavení z investičných bánk, snažiacich sa spraviť situáciu znesitelnejšou, ak ju zaobalia do nejakej vzletnej frázy, ktoré sú niekedy až smiešne (ako napríklad nedávno pri Sovereign Liability Management Exercise).
Pravdou je, že Grécko sa poskladá ako záhradná stolička, či to bude zajtra (čo by bolo najrozumnejšie), alebo o rok, keď sa minú záchranné peniaze, je nepodstatné. Podstatné je, čo sa stane potom, keď bude prah krajiny Nikdynikdy prekročený, a svet sa opäť raz bude pozerať na krutú realitu. Andrew Lilico z The Telegraph zostavil pravdepodobne najreálnejší zoznam bezprostredných dôsledkov prekročenia dlhopisovej rieky Styx.
Čo sa stane, keď Grécko defaultuje:
* Káždá banka v Grécku sa stane okamžite insolventnou
* Grécka vláda znárodní všetky banky
* Grécka vláda okamžité zakáže výbery z bánk
* Aby sa zabránilo masovým nepokojom (ako v roku 2002 v Argentíne, keď musel prezident utiecť z paláca vrtulníkom pred rozzúrenými vkladateľmi), grécka vláda vyhlási zákaz vychádzania, alebo dokonca všobecné stanné právo.
* Grécko nanovo denominuje všetok dlh na Novú Drachmu, alebo ako nazve novú menu (štandartný postup pri defaulte).
* Nová Drachma stratí okolo 30-70% hodnoty (pravdepodobne 50%, ale možno aj viac), čím pôvodné eurobondy stratia okolo 50% hodnoty.
* Behom pár dní Íri prestanú kryť dlhy miestnych bánk.
* Portugalsko sa rozhodne na základe vývoja v Grécku, či sa vydá rovnakou cestou.
* Niekoľko francúzskych a nemeckých bánk utrpí rozsiahle straty a prestane spĺňať podmienku kapitálovej primeranosti.
* Európska Centrálna Banka sa stane insolventnou, vzhľadom k vysokej expozícii voči gréckemu štátnemu dlhu a voči dlhu gréckych a írskych bánk.
* Vlády Nemecka a Francúzska sa rozhodnú, či (a) rekapitalizujú ECB (b) umožnia ECB tlačiť peniaze na obnovenie solventnosti. (Keďže ECB je vystavená väčšinou iba euro-dlhom, môže sa vyinflovať. To je samozrejme výslovne zakázané v jej zakladateľských listinách, na druhej strane, aj bailout Grécka a Portugalska bol zmluvami EÚ zakázaný, a napriek tomu sa bez väčšieho kriku spravil, takže legálnosť nebude hrať veľkú rolu ani v prípade ECB)
* Nemecko a Francúzsko rekapitalizujú svoje banky, ale zároveň vyhlásia koniec všetkým bailoutom.
* Nastane bitka na trhu španielskych bankových dlhopisov, keďže ich vlastníci budú čakať debt-equity swapy (výmenu dlhopisov za majetok).
* Tieto očakávania sa ukáže správne, kedže Španieli sa rozhodnú reštrukturalizovať dlh miestnych bánk rekapitalizovaním viacerých bánk práve cez debt-equity swapy.
* Držitelia týchto dlhopisov sa budú sťažovať na španielsky bankový sektor na Európskom súde pre ľudské práva (a na mnohých iných) na porušenie vlastníckych práv, ale potrvá roky, kým sa tým niekto začne zaoberať, a potom to bude každému už jedno.
* Pozornosť trhov sa prenesie na britské banky…
Ja ešte dodám, čo by to mohlo znamenať pre Slovensko.
* Zdraženie dlhu. Ako periférna ekonomika dostaneme väčšiu rizikovú prirážku. Časť štátneho rozpočtu sa bude musieť presunúť na splácanie vyšších úrokov, reálnejšia situácia je, že vláda zvolí vestu vyšších deficitov a zrýchli zadlžovanie.
* Nárast inflácie. Už dnes dosahuje okolo 4%, ak sa ECB začne vyinflovávať, môžeme čakať dvojcifernú infláciu.
* Oslabenie Eura, a teda zdraženie dovozov – ropa, komodity…
* Ďalší prepad cenných papierov v držaní dôchodkových fondov a iných fondov zameraných na Európu
* Spomalenie rastu v Nemecku, s priamym dopadom na Slovensko a všetko s tým spojené
Prevzaté z http://www.econoir.sk/2011/05/22/co-sa-stane-po-greckom-defaulte-zero-hedgetelegraph/
Zatiaľ čo naši volení zástupcovia rozohrali hru na generálneho prokurátora, mainstream nás oblažuje správami o svadbe monarchov, v Európe sa dejú veci ktoré si mnohí nestihnú ani uvedomiť. Pozrite si zostrih vystúpení N. Farage a spomínajte ako nám sľubovali Fico, Dzurinda, Mikloš, Počiatek.... väčšiu stabilitu bezpečný prístav pre úspory ľudí. Je možné aby títo politici nevedeli do akej pasce nás dostali? Napriek tomu, že majú k dispozícii tajnú službu a celý aparát štátnych úradníkov ,rozhodli o vstupe do menovej únie. Alebo sú fakt tak sprostí ?
Prakticky denne počuť mantru rast HDP , znižovať zadĺženie a podobné perly ducha. Ak však položíte jednoduchú otázku. Prečo je normálne byť zadĺžený? Môže ekonomika neustále rásť? Veď nič na svete – v prírode nerastie do nebies. Nie je to len a len fiktívny rast založený napr. aj na inflácii, podvodných operáciach? Väčšina politikov pri týchto otázkach znervóznie . Vyskúšajte si to!
Skúsiť sa spýtať Ivana Mikloša ako to myslí so znižovaním zadĺženia, keď doleuvedený sumár jeho pôžičiek na konto Slovenska hovorí opak, je odsúdený na hlasné mlčanie a ignoráciu.
Miklošové pôžičky:
2 000 000 000€ 06.10.2010 http://chod.sk/awgq9
1 300 000 000€ 12.11.2010 http://chod.sk/awej5
333 000 000€ 24.01.2011 http://chod.sk/awgr2
94 000 000€ 07.02.2011 http://chod.sk/awgs4
1 250 000 000€ 17.02.2011 http://chod.sk/awgt3
35 000 000€ 21.03.2011 http://chod.sk/awnh7
660 000 000€ 22.03.2011 http://chod.sk/awni3
236 500 000€ 4.04.2011 http://chod.sk/awnj4 /Zdroj FB Čo vy na to občania/
Tu je prehľad ako nás naši volení zástupcovia zadlžovali. Vidíte tam tendenciu znižovania? Ja nie.
Rok - výška HDP (v eurách) - výška ročného deficitu štátneho rozpočtu (v eurách) - percentuálne vyjadrenie - aktuálny predseda vlády,,
1993 - 17 mld. - 0,76 mld. - 4,47 %,, Mečiar,,
1994 - 18 (+6,22%) - 0,76 mld. - 4,22 %,, Mečiar, Moravčík,,
1995 - 26,1 (+44,41%) - 0,28 mld. - 1,07%,, Mečiar,,
1996 - 28,2 (+8,02%) - 0,85 mld. - 3,01 %,, Mečiar,,
1997 - 29,4 (+4,21%) - 1,23 mld. - 4,1 %,, Mečiar,,
1998 - 30,7 (+4,44%) - 0,64 mld. - 2,08 %,, Mečiar, Dzurinda,,
1999 - 30,7 (+0,02%) - 0,49 mld. - 1,60 %,, Dzurinda,,
2000 - 31,1 (+1,41%) - 0,92 mld. - 2,96 %,, Dzurinda,,
2001 - 32,2 (+3,39%) - 1,47 mld. - 4,57 %,, Dzurinda,,
2002 - 33,7 (+4,76%) - 1,71 mld. - 5,07 %,, Dzurinda,,
2003 - 35,3 (+4,76%) - 1,86 mld. - 5,27 %,, Dzurinda,,
2004 - 37,1 (+5,21%) - 2,33 mld. - 6,28 %,, Dzurinda,,
2005 - 39,6 (+6,56%) - 1,12 mld. - 2,83 %,, Dzurinda,,
2006 - 43 (+8,48%) - 1,05 mld. - 2,44 %,, Dzurinda, Fico,,
2007 - 47,4 (+10,42%) - 0,78 mld. - 1,64 %,, Fico,,
2008 - 50,5 (+6,39%) - 1,38 mld. - 2,73 %,, Fico,,
2009 - 48,1 (-4,78%) - 2,79 mld. - 5,8 %,, Fico,,
2010 - 65 – 5,1 mld. – 7,9 % (roku),, Fico, Radičová,, viac na http://www.topky.sk/cl/7/745835/Zaverecny-ucet-potvrdil-verejny-deficit-...
Najnovšie minister Mikloš v mene SR dal záruky za portugalský dlh – 330 miliónov EUR!!!
Komu že to ide „bohaté“ Slovensko pomáhať? Asi sme sa všetci zbláznili.
Porovnanie „chudobných krajín“ so Slovenskom:
Slovensko
Mesačná priemerná mzda : 751,- eur
Minimálna mesačná mzda : 317 eur
Priemerný mesačný dôchodok: 352,- eur
Írsko
Mesačná priemerná mzda : 2 412,-
Minimálna mesačná mzda : 1 461
Priemerný mesačný dôchodok: 783,-
Španielsko
Mesačná priemerná mzda : 1 848
Minimálna mesačná mzda : 739
Mesačný dôchodok: 1 318,-
Grécko
Mesačná priemerná mzda : 1 710,-
Minimálna mesačná mzda : 863
Mesačný dôchodok: 1 636,-
Portugalsko
Mesačná priemerná mzda : 1 288 eur
Minimálna mesačná mzda : 554 eur
Mesačný dôchodok: 451,-
Niekto si možno povie:“ A čo ja s tým môžem urobiť?“ Môžete urobiť veľa. Nemlčte a minimálne nahlas hovorte , kričte, píšte : „ Nechcem byť zadĺžený! Nechcem zachraňovať nemecké banky!“ Adresu MF SR nájdete.
SP



