December, 2011 "The Independent" -

Píšuc z regiónu, ktorý vytvára viac fráz na štvorcový meter, než ktorýkoľvek iný – z Blízkeho východu – mal by som sa azda zastaviť pred tým, než poviem,  že som v živote nečítal toľko odpadu a úplných blábolov, ako teraz o finančnej kríze.

Ale nebudem zadržiavať svoje rozhorčenie. Zdá sa mi, že reportáže o kolapse kapitalizmu dosiahli nové dno, prekonávajúc aj Blízky východ, a to v dôsledku čírej slepej poslušnosti voči tým istým inštitúciám a harvardským "expertom", ktorí celú tú zločinnú tragédiu spôsobili.

Začnime "Arabskou jarou" –  týmto groteskným slovným prekrútením veľkého arabsko-muslimského prebudenia, ktoré otriaslo Blízkym východom – a gýčovitým porovnaním so sociálnymi protestmi na Západe. Boli sme zaplavení článkami o tom, ako chudobní a utláčaní na Západe "vytrhli stránku" z knihy "Arabskej jari", ako demonštranti v Amerike, Kanade, Británii, Španielsku a Grécku boli "inšpirovaní " obrovskými demonštráciami strhávajúcimi režimy v Egypte, Tunise a –do určitého bodu - v Lýbii. Ale to je nezmysel.

Pravému porovnaniu sa západni reportéri vyhli. Reportéri inak nažhavení preháňať antidiktátorské rebélie Arabov, ale tak bojazlivo ignorujúci protesty proti "demokratickým" západným režimom, tak zúfalo znevažujúci tieto demonštrácie, naznačujúc, že to sú  len drobné výstrelky arabského sveta. Pravda je troška iná. Čo hnalo Arabov najprv v desaťtisícoch, a neskôr v miliónoch na ulice ich metropolí, bola žiadosť po všeľudskej dôstojnosti a odmietanie toho, aby lokálne rodiny diktátorov doslovne vlastnili ich krajiny.  Mubarakovia, BenAliovia a Kadáfiovia a králi a emiri Zálivu a Assadovia, všetci verili, že majú právo vlastniť celé národy. Egypt patril Mubarak s.r.o., Tunisko BenAli s.r.o., Líbya Kaddáfi s.r.o. atď., atď. Arabskí martýri zomreli v presvedčovaní populácie, že  krajiny patria ich vlastnému ľudu.

A toto je pravá paralela so Západom. Protestné hnutia sú v skutočnosti proti Big Biznisu – úplne oprávnene – a prooli ti "vládam".  Protesty jasne naznačovali - neskoro, ale predsa - že ľudia roky podliehali podvodnej demokracii:  poslušne volili politické strany, ktoré následne ich demokratický mandát a moc ľudu posunuli bankám, ich obchodníkom s derivátmi a ratingovým agentúram – tieto tri  elementy bkryté sieťou špinavých a bezcharakterných "expertov" z  top amerických univerzít a "think tankov", ktorí udržiavali klam, že táto kríza je o globalizácii, a nie o ťažkom finančnom podvode, vnútenom voličom.

Banky a ratingové agentúry sa stali diktátormi Západu. Ako Mubarakovia  a Ben Aliovia, banky verili – a stále veria – že vlastnia spoločnosť. Voľby, ktoré im dali moc, boli vďaka zbabelosti  a kolaborácii politických vlád rovnako falošné, ako tie diktatúry, v ktorých boli Arabi desaťročie za desaťročím nútení vhadzovať lístky, aby tak odobrili vládcov ich vlastného národného majetku. Goldman Sachs a Royal Bank of Scotland sa stali Mubarakmi a Ben Aliami vládnucimi na Západe, každý z nich požierajúci vo veľkom ľudové bohatstvo privlastnené podvodnými ziskami - a to všetko v takom chorom rozmere, že ich arabskí diktátorski bratia o tom mohli len snívať.

Nepotrebujem ani ináč prospešnú investigatívnu prácu Charlesa Fergusona vo filme  Inside Job, aby mi povedal, že ratingové agentúry a US banky sú jedno a to isté, že osoby v nich  plynulo fungujú a presúvajú sa medzi agentúrami, bankami a US vládou. Ti "rejtingoví chlapci" (takmer vždy chlapci, samozrejme), tí,  ktorí označovali ako AAA  otrávené sub-prime pôžičky a deriváty v Amerike, tí teraz vďaka svojmu jedovatému vplyvu na trhy zatínajú drápy do Európy svojimi hrozbami, že jej odoberú presne tie skvelé ratingy, ktoré ešte nedávno pred  finančným krachom USA dávali tamojším kriminálnikom. Verím, že podceňovanie sa môže nevyplatiť. Ale, prepáčte, kto sú tie stvorenia, ktorých ratingové agentúry spôsobujú väčší strach Francúzom, ako Rommel roku 1941?

Prečo mi na to neodpovedia moji novinárski kolegovia z Wall Street? Ako je možné, že BBC, CNN – oh bože, dokonca aj al-Jazeera – zaobchádzajú s týmito kriminálnymi sieťami, ako by to boli nespochybniteľné inštitúcie moci? Prečo nie sú žiadne vyšetrovania práce týchto dvojitých dílerov? Pripomína mi to tak veľmi ten zbabelý spôsob, akým mnohí americkí žurnalisti píšu o Blízkom východe, strašidelne sa vyhýbajúc akejkoľvek kritike Izraela, podporovaní armádou pro-Likud lobystov sa snažia vykresliť čitatelom a divákom, že Amerika je "mierotvorný"  a dôveryhodný element v izraelsko-pPalestínskom konflikte, že dobrí kovboji sú "umiernení" a zlí kovboji sú "teroristi".

Arabi aspoň začali svoj pokus zbaviť sa tohto nezmyslu. Ale keď demonštranti proti Wall Street robia to isté, sú označení za "anarchistov", sociálnych "teroristov" amerických ulíc, ktorí majú tú drzosť žiadať, aby Bernankovia a Geithneri čelili rovnakému súdu a osudu, ako Husní Mubarak. My na Západe, naše vlády, sme si stvorili našich diktátorov. Ale na rozdiel od Arabov, my sa ich nemôžeme ani dotknúť.

Írsky premiér Enda Kenny v plnej vážnosti informoval tento týždeň svoj národ, že oni, široké vrstvy, nie sú zodpovední za krízu, v ktorej sa ocitli. Ale to ľudia už vedeli, samozrejme. Čo im nepovedal bolo, kto teda zodpovedný je.  Nie je už načase, aby nám to on a jeho kolegovia, premiéri štátov EÚ, povedali? A tiež naši reportéri. Nie je už čas?

Zdroj http://www.nadhlad.com/content/bankari-su-diktatori-zapadu