India sa stala prvým z iránskych odberateľov ropy, ktorý súhlasil platiť za svoje nákupy ropy zlatom namiesto americkým dolárom, hlásia informačné zdroje serveru DEPKA a tiež zdroje z Iránu. Tieto zdroje očakávajú, že ďalšou krajinou nasledujúcou tento príklad bude Čína. India spolu s Čínou odoberajú z Iránu jeden milión barelov ropy denne, čo predstavuje približne 40 percent z celkových 2,5 milióna barelov iránskych denných ropných exportov. Obe krajiny predstavujú veľmoci v oblasti držby zlata.
Obchodovaním v zlate umožnia Nové Dillí a Peking obísť Teheránu prichádzajúce zmrazenie aktív Iránskej centrálnej banky a ropné embargo, na ktorom sa dohodli ministri zahraničných vecí krajín Európskej Únie v pondelok 23. januára. Európska Únia v súčasnosti nakupuje okolo 20 percent iránskej ropnej produkcie.
Očakáva sa, že vysoké sumy uvedených tranzakcií ešte viac potlačia cenu zlata nahor a zároveň oslabia americký dolár na svetových trhoch. India, ktorá je po Číne druhým najväčším obchodným partnerom Iránu, nakupuje od neho ročne ropu v hodnote 12 miliárd amerických dolárov, čo predstavuje približne 12 percent z celkovej indickej spotreby ropy. Na základe našich informácii Nové Dillí plánuje uskutočňovať uvedené tranzakcie prostredníctvom dvoch štátnych bánk. Prvou z nich je UCO banka so sídlom v Kalkate, ktorej správna rada je tvorená indickou vládou a zástupcami Indickej centrálnej banky. Druhou bankou je Indická ľudová banka (Halk Bankasi), siedma najväčšia banka v Turecku, vlastnená tureckou vládou.
Indická delegácia navštívila minulý týždeň Teherán za účelom prediskutovania možností vo svetle novo sa rysujúcich sankcií. Obe strany sa dohodli na tom, že platby za ropu budú uskutočňované čiastočne v indických rupiách a čiastočne v japonských jenoch. Prechod na zlato bol ale držaný v tajnosti. Je teda zrejmé, že India rovnako ako Čína sa nepridajú k sankciám Európskej Únie prijatým pod tlakom USA a smerujúcim proti iránskym ropným a finančným inštitúciám. Turecko minulý týždeň verejne vyhlásilo, že sa nepridá k žiadnym sankciám smerujúcim proti Iránskemu jadrovému programu, pokiaľ nebudú schválené bezpečnostnou radou OSN.
Pondelkové rozhodnutie Európskej Únie zakázalo členským krajinám podpisovať s Iránom nové ropné kontrakty s okamžitou platnosťou, pričom dovolilo dokončiť už podpísané zmluvy, najneskôr však do 1. júla 2012, kedy embargo EÚ, schválené pod nátlakom USA, nadobudne úplnú platnosť. Ministri zahraničia EÚ taktiež schválili zmrazenie aktív Iránskej centrálnej banky, ktorá v súčasnosti uskutočňuje všetky tranzakcie s iránskou ropou.
Avšak škody, ktoré tieto sankcie spôsobia, budú výrazne limitované novými kontraktmi využívajúce spomenuté turecké a indické štátne banky. Čína za seba rovnako vyjadrila svoj nesúhlas so sankciami proti Iránu. Informačné zdroje agentúry DEPKA ďalej odhalili, že Irán si dohodol s Ruskom a Čínou alternatívne mechanizmy a zúčtovacie meny pre svoje ropné obchody obchádzajúce americký dolár. Peking aj Moskva držia detaily týchto dohôd v tajnosti.



