Richard Sulík u Maybritt Illner - Miliardový hrob Grécko? | SK titulky

BRATISLAVA. Slovensko získalo v rámci čerpania eurofondov a členstva v Európskej únii (EÚ) o 11 % finančných prostriedkov viac, ako odviedlo. Za obdobie medzi rokmi 2004 a 2010 tak bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov zo slovenských zdrojov.

"Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro," uviedol v decembrovom mesačníku Market Finesse Richard Ďurana, ktorý je analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Počas 7-ročného obdobia, ktoré sa skončilo v závere roka 2010, krajina celkovo prijala 6,499 miliardy eur, pričom celkové odvody a príspevky dosiahli 3,859 miliardy eur. Spolu so spolufinancovaním projektov, ktoré čerpali prostriedky z európskych fondov, však celkové výdavky SR predstavujú 5,853 miliardy eur. "Okrem samotnej bilancie finančných vzťahov s EÚ je z pohľadu daňového poplatníka dôležitý aj spôsob financovania odvodov a nákladov na spolufinancovanie," upozornil Ďurana.

Pokiaľ podľa neho nedôjde k tomu, že odvody do EÚ štát vykryje znížením iných výdavkov, musí nevyhnutne dôjsť k zvýšeniu výdavkovej aj príjmovej stránky rozpočtu. Štát totiž musí všetky finančné prostriedky, ktoré pošle do EÚ, najprv vybrať alebo požičať. Následne mu tieto zdroje pošle únia naspäť, no s tým, že ich musí minúť na viazaný výdavok odsúhlasený práve EÚ.

"Eurofondy použité na výdavky, ktoré dovtedy štát nepoznal, tak znamenajú expanziu štátu o prostriedky, o ktorých už nerozhoduje len slovenský, ale aj bruselský úradník," vysvetlil Ďurana.

Doterajšiu bilanciu s EÚ pravdepodobne zmenia údaje za roky 2011 a 2012, od ktorých sa očakáva vysoká miera čerpania.

"Podľa doterajších čísel však možno povedať, že zdroje z únie rozhodne nie sú 'zadarmo', vyžadujú takmer rovnaký objem vlastných zdrojov, ktoré nemôžeme použiť na iný účel, napríklad znižovanie dlhu či pomoc chudobným," dodal Ďurana.