Osoby a obsadenie: nemecký bankár, Barroso, zástupca Grécka, zástupcovia ostatných krajín eurozóny, Radičová.


 


Zástupca Grécka (zúfalým hlasom smerom k nemeckému bankárovi): Nutne potrebujeme požičať ďalšie peniaze.


Nemecký bankár (žoviálne): Ale samozrejme. Veľmi rád..., ak vrátite tie, čo som vám požičal minule.


Zástupca Grécka: Preboha a odkiaľ? Veď keby sme mali z čoho vrátiť, tak si nepýtame ďalšiu pôžičku.


Nemecký bankár: Tak to mi je ľúto. Budete sa musieť obrátiť inde.


(Grécko sa bezradne obzerá).


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: Na nás sa nepozeraj, sami nemáme.


Nemecký bankár: Nemáte? Tak si požičajte.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: A ty by si nám požičal?


Nemecký bankár: Samozrejme.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: A Grécku nepožičiaš?


Nemecký bankár: Nie.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: A v čom je rozdiel?


Nemecký bankár: V tom, čo my bankári nazývame „rejtyng". To je značka, ktorou si značkujeme ovce..., sorry - klientov. Veľký „rejtyng" má ten, kto ešte stíha platiť. Ten, kto ho ma malý..., myslím „rejtyng", ten je už ako vycucaný citrón. Z toho už nič nedostaneš.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: Takže tebe ide vlastne o to, aby si si svoj sosáčik presunul z vycucaného citróna, do citróna, v ktorom je ešte trochu šťavy.


Nemecký bankár: Načo ten sarkazmus? Ale v podstate ste to vystihli.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: No dobre, ale čo z toho bude mať Grécko? A čo z toho budeme mať my?


Nemecký bankár: Vy si spolu aj s Gréckom o niečo dlhšie potancujete na hornej palube toho vášho Titanicu.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny (zarazene): V poriadku, ale toto nám predsa neprejde. Veď nás voliči poženú vidlami.


Nemecký bankár: Tak si nepožičajte. Dá sa to zariadiť aj ináč.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: Ako?


Nemecký bankár: Ako som už povedal, môžete si požičať odo mňa a požičané požičať Grécku. Alebo je tu druhá možnosť - požičiam Grécku priamo alebo prostredníctvom účelovo vytvorenej inštitúcie a vy sa zaviažete, že mi tie peniaze vrátite, ak mi ich nevráti Grécko.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: Veď to je to isté, len v zelenom.


Nemecký bankár: Isteže! V konečnom dôsledku je to presne to isté, ale slovo „záruka" znie predsa len lepšie, než slovo „pôžička" - financie, to nie sú len čísla, je to aj psychológia. A keďže to znie lepšie, tak by vám to mohlo u tých vašich voličov prejsť.


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny (zamyslene): No u tých, čo majú dlhšie vedenie, možno aj áno, ale...


Barroso: To nie je zasa až taká zlá idea, len ju treba trošku rozvinúť. Dajme tomu nejaký názov. Čo tak „Euroval"? Val má niečo chrániť - to dáva celému slovu pozitívny emočný náboj. A aby sme to čo najviac zamĺžili, vymyslíme tomu nejaké komplikované pravidla a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na vhodný „newspeak" - záchranný mechanizmus, solidarita a tak...


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: To by mohlo fungovať.


Barroso: Tak dohodnutí?


Zástupcovia ostatných krajín eurozóny: Dohodnutí.


Barroso (zvýšeným hlasom): Aj Slovensko súhlasí?


Radičová (znepokojene): Samozrejme. Viete, že by sme si nedovolili...


Barroso (mávajúc  predvolebnou brožurkou SDKU-DS z roku 2010, zvanou „Slovensko - Modre správy"): Pýtam sa len preto lebo tu čítam vaše slova. „Pokiaľ naďalej budeme platiť za nezodpovednosť vlád, za nezodpovednosť európskych inštitúcií, za nezodpovednosť ratingových agentúr a za nezodpovedné správanie sa bánk, potom máme solidaritu postavenú na hlavu, kedy zodpovední a chudobnejší sa skladajú na nezodpovedných a bohatých."


Radičová: To bolo určené pre voličov. A bolo to pred voľbami. Napokon..., ešte stále sa môžem vyhovoriť, že reč bola o pôžičke, nie o Eurovale. Vďakabohu za váš nápad - ten názov ste vymysleli geniálne. Na nás sa môžete spoľahnúť. Ale...


Barroso (s mierne nadvihnutým obočím): Ale?


Radičová: Máme v koalícii jedného exota, ktorý svoje sľuby myslí naozaj vážne.


Barroso: Myslíte toho Sulíka?


Radičová: Hej. Keby bol aspoň ticho, ale on každému vytára, o čo tu ide - ešte aj brožúrku o tom napísal.


Barroso: Skompromitovať! Pani kolegyňa, ako dlho ste v politike? To vám naozaj musím radiť aj takéto veci?


Radičová: Nie je to také jednoduché. Fico sa o to pokúša celý čas - a to je iný expert.


Barroso: A čo? Našiel naňho niečo?


Radičová: Samé kraviny. Predstavte si, raz naňho vytiahli, že letel lietadlom na večeru do Rakúska.


Barroso: No a?


Radičová: No, nasrdilo to pár ľudí v našich hladových dolinách, ktorí sú radí, ak môžu svojim deťom na večeru natrieť na chlieb aspoň maslo (zástupca Grécka pri tých slovách hľadí zarazene do zeme a tvár mu zalieva rumenec). Ale ta sračka už dávno vypáchla. Môžeme ňou natierať Sulíka od rána do večera..., už to nemá ten odér, ako keď bola čerstvá. A navyše, aj tak si ten žúr platil z vlastného vrecka (Grékovi mizne z tváre rumenec a jeho tvár pre zmenu získava farbu čerstvej omietky).


Barroso: No dobre, a potrebujeme vôbec toho Sulíka? Nemôže zaň zahlasovať niekto iný?


Radičová: Nuž máme tam jedného, čo zahlasuje aj za čerta-diabla, ak má z toho prospech.


Barroso: Kto to je?


Radičova: Fico.


Barosso (oči prevrátené v stĺp): Preboha, zasa ten Fico! A čo za to chce?


Radičová (nesmelo): Vládnuť.


Barroso: Do riti! To aby sme za pár rokov zachraňovali zasa vás (pre seba potichu dodáva: „Ak bude ešte z čoho."). Ale o tom potom, ako hovorí jeden váš kolega z koalície, teraz musíme hasiť Grécko. Zbavte sa toho Sulíka a zoberte Fica!


Radičová: To mu nestačí.


Barroso: Nie? A čo teda chce?


Radičová: Nové voľby.


Barroso (zalapá po dychu): Nové voľby? Ten chlap si teda trúfa! To si je taký istý, že ich vyhrá? Po tom všetkom?


Radičová: Samozrejme. Keby ste poznali našich ľudí, nečudovali by ste sa.


Barroso: No dobré, a to len tak predstúpite pred svoj ľud a poviete, že koniec, finito, nové voľby?


Radičová: Ja? Nie! Viete, čo je najväčšia sranda? Že to povie sám Sulík (smeje sa).


Barroso (neveriacky): A vy ho k tomu prinútite...


Radičová: Je to geniálne jednoduché - spojím hlasovanie o Eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde. V podstate to nemôže nevyjsť. Nech Sulík zahlasuje akokoľvek, vždy prehrá a my vyhráme. Som presvedčená, že zahlasuje proti a zachráni si aspoň svoju česť - nech si ju má, ak mu na nej tak záleží.


Barroso: Nehovorte, že vaši ľudia sú až takí blbí, že vám na toto skočia...


Radičová: Zjavne nepoznáte naše vnútropolitické reálie. Pozrite sa, Sulík je sám proti celej koalícii a navyše v tomto s nami ide aj Fico. A ak s nami ide Fico, pôjdu s nami aj odbory. Samozrejme, niečím budem musieť Machynovi zavrieť ústa. S tým rátam. Cirkev určite tiež nepodporí liberála Sulíka a naša najväčšia národnostná menšina vie, že svoje si skôr presadí pri silnom Bruseli a slabej Bratislave, než naopak. Silné finančné skupiny sú prepojené na staré politické strany a Sulík padne na hubu aj s tou svojou hrdosťou na nezávislosť od finančných skupín. Média samozrejme tiež nežijú vo vzduchoprázdne - sú tam finančné aj politické prepojenia. V podstate sú už pripravené na veľkú národnú mediálnu masáž - už vidím tie titulky „Sulík povalil vladu"...


Barroso: Keď už spomínate tie média, pokiaľ viem, Krajcer - Sulíkov človek, je šéfom rezortu, ktorému patrí rozhlas aj televízia.


Radičová: Je, ale dlho už nebude.


Barroso: Ako to?


Radičová: No..., odíde. Vlastne všetci Sulíkovi ľudia odídu.


Barroso: No, to snáď odídete úplne všetci, nie? Odíde predsa celá vláda...


Radičová: Samozrejme, že odíde. A oni odídu z vlády, ktorá odíde (chvíľu je ticho, každý potrebuje stráviť túto informáciu, potom vypukne hurónsky rehot).


Barroso: Pani kolegyňa, ste naozaj zo Slovenska? Máte skvelý zmysel pre anglický humor. Len nie som si až taký istý, či to bude také jednoduché.


(Radičová sa v povznesenej nálade postaví, posunkom utíši všeobecné veselie a sťaby zaklínadlo trikrát prednesie: "Odíďte! Odíďte! Odíďte!", pričom pri každom opakovaní stupňuje naliehavosť predneseného imperatívu. Prítomní sa váľajú od smiechu.)


Barosso (medzi záchvatmi smiechu): Fajn! Toto keď predvediete pred televíznymi kamerami, ľud vás bude milovať, akurát trochu uberte, aby to nevyznelo príliš hystericky.


Barroso: Zrekapitulujme si to. Máme pod palcom všetky relevantné politické sily krajiny, všetky média...


Radičová: Všetky nie.


Barroso: Ako to?


Radičová: Zabudli ste v akej dobe žijeme? Máme tu predsa ten Internet a na ňom kopu mudrlantov, ktorí si hovoria blogéri a ktorí si myslia, že spasia svet ak budú ľuďom zadarmo rozdávať rozumy.


Nemecký bankár (vzrušene): Zadarmo? Hovädá!


Barroso (zamyslene sám pre seba): S tou cenzúrou Internetu si budeme musieť pohnúť. Ten Euroval skôr, či neskôr praskne a dovtedy musíme dostať Internet pod kontrolu.


Upozorňujem ctených čitateľov, že text je číra fikcia. So skutočnosťou nemá nič..., ale absolútne nič spoločné.