Petícia za spravodlivé referendum

Práve hrá:

Ronald Ižip- upgrade otázok č.1

Ronald Ižip vo videu hovorí o závažných skutočnostiach. Preto som mu po telefonickom dohovore poslal tieto otázky:

Dobrý deň pán Ižip.

Nadväzujem na náš telefonický rozhovor.

1. Otázka: Tvrdíte vo videu, že banky vytvárajú peniaze zo vzduchu. Na základe akého zákona, vyhlášky tak konajú? Nie je to zločin? Predsa „tlačenie“ nekrytých peňazí priamo spôsobí infláciu a okráda tak občanov sporiacich si napr. na dôchodok.

Odpoveď R.I. Komerčné banky postupujú v súlade so zákonom. Ich konečnou inštanciou je centrálna banka, v našom prípade ECB. Tá považuje nízku infláciu za užitočnú. Z tohto dôvodu umožňuje pomocou svojich nariadení bankovému sektoru, aby násobil svoje úvery. Svetové bankovníctvo je totižto založené na myšlienke frakčného bankovníctva, kde vklady, ktoré do banky dáme, môžu banky využiť na poskytnutie ďalších úverov. Tento systém sa označuje tiež ako podvodné bankovníctvo, keď banky požičiavajú peniaze, ktoré nie sú ich. V starých dobrých časoch platilo, že banka môže požičať iba vlastné peniaze, vlastný kapitál. To však už dávno neplatí a teraz banky môžu požičiavať veľké násobky svojho kapitálu. Znamená to, že iba 1% úverov je krytých skutočnými peniazmi, zvyšok sú peniaze vytvorené zo vzduchu komerčnými bankami.

2. Kedy ste Vy osobne dospeli k názoru, že banky vytvárajú peniaze zo vzduchu? Je táto informácia súčasťou učebných osnov?

R.I.Táto informácia sa bežne vyučuje už v prvom ročníku na ekonomických vysokých školách. Bežne sa prezentuje akoT veľmi užitočná črta moderného bankovníctva, pretože podnikatelia tak môžu dostať mnohonásobne viac úverov, ako by dostali, keby boli všetky úvery kryté peniazmi. Hovorí sa tak, že bankovníctvo tak dokáže zvyšovať ekonomický blahobyt. Obávam sa však, že súčasná kríza ukazuje, že opak je pravdou a podvodné bankovníctvo dokáže iba na dlhú doby vytvárať ilúziu blahobytu, nie blahobyt skutočný. Treba si však pri porozumení fungovania bankového sektora uvedomiť, že celý tento zle nastavený systém má na svedomí štát. Politici potrebujú rýchly ekonomický rast a to im masívne úvery dlhodobo umožňovali. Potrebujú podporiť túto prax a tak odmeňujú teórie na štátom dotovaných školách o tom, ako je súčasné bankovníctvo užitočné. A komerčné banky nakoniec nie sú ničím iným iba vykonávateľom štátnej hospodárskej politiky. Stačí, keď si uvedomíme, že bankovníctvo je najregulovanejší ekonomický segment, a zrazu vieme odkiaľ fúka. Táto symbióza štátu, bánk a hospodárskych teoretikov zabezpečuje, prečo máme tento systém tak dlho a prečo sa každému zdá normálny.

3. Tvrdíte, že banke stačí držať 2% a môže požičať 500 násobok. Aký zákon hovorí o povinnej istine 2%? Kto im to dovolil?

R.I.Momentálne stačí banke držať iba 1% zo všetkých vkladov, ktoré má, čiže bankový sektor môže v úveroch požičať až 100-násobok peňazí, ktoré v ekonomike sú. Dovoľuje im to centrálna banka, ktorá zároveň tvorí pravidlá hry, aby brzdila alebo podporovala ekonomiku. Posledných niekoľko rokov ju iba podporuje a to nalievaním biliónov euro do systému. Centrálna banka tak neustále zvyšuje tempo rastu peňazí v ekonomike. bežne platí, že tieto peniaze sa násobia v bankovej sfére pomocou nových úverov, čo sa nazýva multiplikačný efekt. Konečne sa tak môže stať, že za každé euro, ktoré posunie centrálna banka do systému, komerčné banky vytvoria až 100-násobok úverov. Celé to má teraz v rukách centrálna banka. Momentálne má však obrovský problém, keďže nevie donúti komerčné banky požičiavať.

4. Ak si požičiam 1000 EUR s úrokom 10% p.a. a splatím ho do roka, tak banka, ktorá mala 20 EUR získala 980 EUR plus 100 EUR úroky. Hovoríte, že banky z tohto úroku -100 EUR- žijú. Kto profituje z týchto 980 EUR? Má z toho niečo štát?

R.I.Toto nie je celkom tak. Pri multiplikačnom efekte nie je správne hovoriť iba o jednej banke, ale o celom bankovom sektore. Pre každú jednotlivú banku musí platiť, že môže požičať iba tie peniaze, ktoré má. Nemôže si peniaze vymyslieť. Zato, akonáhle prídu do bankového sektora nové peniaze, tie požičia banka niekomu, ktorý ich vloží do druhej banky, tá ich opäť požičia.. a takto to funguje až dovtedy, kým 1 nové euro nevytvorí 100 euro úverov. A samozrejme, za takéto niečo majú banky okamžite zisk 10 euro. Zisk z ničoho, iba z toho, že vytvorili úvery. Najviac však na celom mechanizme profituje štát, keďže pôvodné peniaze tlačí on sám a samozrejme má zisk z rastúcej inflácie. Preto ešte raz zopakujem, že spojenie komerčných bánk a štátu je symbiózou na úkor skutočnej ekonomiky.

5. Čo bráni nám dvom aby sme založili banku? Ja môžem vložiť 10000 EUR. Ak rovnakú čiastku vložíte Vy, z 20000 EUR namultiplikujeme miliony EUR. Ak je nutné vyššie základné imanie, asi nebude problém požičať si akúkoľvek čiastku a tú potom namultiplikovať podľa pravidiel na miliardy. / Som ochotný multiplikovať aj vo svojom osobnom voľneJ./

R.I. Založiť komerčnú banku je v prvom rade extrémne kapitálovo náročné. A opäť len zopakujem, že samotné banky nemultilipujú peniaze, vždy je to iba celý bankový sektor. Takže v konečnom dôsledku sa obávam, že by sme boli stratoví, pretože aj v tomto sektore platí, že zisk neprichádza zadarmo, konkurencia je obrovská. A na to aby ste boli ziskoví potrebujete know-how. Banky sú však neproduktívne v tom zmysle, že pokiaľ sa presiahne úverová nasýtenosť, tak ako je to teraz, z ekonomiky pomocou úrokov neproduktívne odčerpávajú zdroje a ekonomika živorí.

6. Prečo toto všetko nerobí štát a nepožičia sám sebe? My, štát si požičiavame od akýchsi „Trhov“, ktoré pravdepodobne vytvorili peniaze zo vzduchu a my to platíme. Vyzerá to na dokonalý zločin. Alebo sa mýlim?

R.I.Trhy sú ten najdokonalejší ľudský objav. Trhy rozhodujú o tom, čo sa bude vyrábať a za akú cenu. Trhy sú v podstate zhlukom názorov a preferencií miliónov subjektov. Problémom sú však finančné trhy, ktoré sú od základov manipulované politikmi, ktorí rozhodujú o tom, koľko sa bude požičiavať a za akú cenu. Preto nefungujú správne a mnohých, najmä drobných sporiteľov ožobračujú. Podľa môjho názoru je to dokonalý zločin. A navyše hĺbka súčasnej finančnej krízy ukazuje, že tento zločin sa nebude páchať už príliš dlho...

7. Kto to sú tie „Trhy“? Viete kto ich vlastní?

R.I. Konšpirátori by povedali, že tí, ktorí vlastnia finančné trhy, vlastnia aj politikov. Klbko sa opäť zmotáva. Neviem však, čo je na tom pravdy...

Doplnkové otázky:

TV INA:Komerčné banky postupujú v súlade so zákonom. Akým zákonom, poznáte jeho znenie?

R.I. :Zákon č. 483 z roku 2001

TV INA: Prečo si štáty nepožičiavajú priamo od centrálnej banky? Ak teda banky nechcú požičiavať.

R.I.Všetky takéto pokusy v histórií končili hyperinfláciou. Podľa ústav mnohých krajín má preto štát zakázané si požičiavať priamo od centrálnej banky, pretože ak to začne robiť raz, niet cesty späť. Keď si uvedomia ľudia, že štát si tlačí peňazí koľko potrebuje, stráca sa dôvera v peniaze a spoločnosť kolabuje. Preto je jedným zo základných pilierov súčasnej spoločnosti nezávislosť centrálnych bánk. Tá sa však bohužiaľ postupne stráca a rastie tak nedôvera v počínanie politikov, čo sa veľmi jasne odzrkadľuje na cene zlata ako alternatívnych peňazí.

TV INA: Stále však zostáva otázka, kto profituje z tých 980 EUR novovytvorených peňazí zo vzduchu?

R.I.:Priamo nikto. Pretože, každý nový úver na jednej strane vytvorí aktívum (nové peniaze), na druhej strane sú však tieto peniaze niekoho dlhom. Pokiaľ by sa tieto peniaze splatili, potom by samozrejme bol bankový sektor bohatší o €980. Avšak takto to nefunguje – úvery sa totižto nedajú splatiť. Predstavme si, že v ekonomike je iba 10 euro. Tie sa vložia do banky a bankový sektor z nich vytvorí úvery v hodnote €1000. Banky si z nich vypýtajú ďalších €100 v úrokoch. V skutočnosti však v ekonomike stále existuje iba €10 reálnych peňazí a zvyšok je iba dlh, ktorý nie je splatiteľný, keďže reálnych peňazí je menej ako vôbec úrok, ktorý sa má splatiť. Práve z tohto dôvodu v súčasnej ekonomike platí, že celkový dlh môže iba rásť – a vtedy sa úroky z dlhov splácajú novými úvermi. Preto nemohlo skrachovať Grécko – pretože ich krach by znamenal deštrukciu úverov, neschopnosť platiť úroky a kolaps celej svetovej ekonomiky.

TV INA:Myslíte, že sa dá žalovať na súde tento zločinný systém bankových podvodov?

R.I.:Určite nedá. Všetko je to v súlade so zákonom. Je to systém, ktorý je nespravodlivý a nemorálny, avšak má svoje politické opodstatnenie. Ale takýto vecí sa deje okolo nás strašne veľa. Stačí začať jednoduchou otázkou: má štát právo zdaniť väčšinu nášho príjmu?

TV INA: k teda tieto trhy požičajú sumu ktorú nemali, máme právo odmietnúť splatenie takejto dlžoby? Ak banky nič nemali, naspäť dostanú rovnaké nič.

R.I.:Súčasný finančný systém je o ilúzií. O ilúzií, že všetko bude donekonečna rásť. A pokiaľ bude táto hra pokračovať, nemáme „právo“ splatenie dlžoby odmietnuť. Za posledných niekoľko desiatok rokov sme však stratili mnoho svojich práv a história nám hovorí, že získať späť sa práva dajú iba na bojisku. Preto sa obávam, že tento systém sa zvnútra reformovať nedá.

A posledná otázka na ktorú ešte budeme čakať.

TV INA:

Vysvetlenie otázky kto profituje z tých 980 EUR novovytvorených peňazí zo vzduchu by sedelo ak by žiadny úver nebol splatený. A že úvery , nielen úroky sú splácané je holý fakt. Do akej miery neviem, ale ak by bola splatená istina čo len na jednom úvere, tak je moja otázka legitímna. Kto profituje z tých 980 EUR novovytvorených peňazí zo vzduchu? Ak sú to peniaze pre banku, tak je to super biznis.

Je mi jasné, že v tomto stave je to zložité posúdiť. Je to zložité reťazenie. Ale ten kto začal s tým vytváraním peňazí zo vzduchu ako prvý, musel mať splatenú istinu. Teda ten na vrchole pyramídy /tak mi to nejako pripomína pyramídu/ neskutočne zarobil. A títo poslední "tvorcovia" síce zarábajú čoraz menej. Ale stále zarábajú.

R.I. Áno, splatené úvery ostávajú v bankovej sfére. Je to veľmi dobrý biznis a aj preto majú banky takú silu ako majú.

S pozdravom / Best Regards

Ronald Ižip
TRIM Broker, a.s.

Ing. Štefan Poliačik

www.tvina.sk

Video vložil:Admin

(9.4.12, 20:01)

Téma:Otázky televízie INA:

Hodnotenie:
zobrazené: 9195x, hodnotilo 0 užívateľov